Vtedy na Islande – a teraz

Island patril na konci 90-tych rokov ku krajinám s najvyšším počtom adolescentov užívajúcich návykové látky ako alkohol, cigarety alebo marihuana. Za 20 rokov sa im podaril malý zázrak. V rozhovore s Miloslavom Špotákom sa dozviete, v čom spočíval tento zázrak a že to nebol žiadny zázrak, ale jedna veľmi premyslená reforma.

Q1: Počuli sme, že ste sa ešte tesne pred uzavretím letísk stihli zúčastniť veľmi inšpiratívnej konferencie. Povedzte nám niečo viac, kedy a kde sa konala, čo bolo jej hlavným cieľom.

V dňoch 4. až  6. marca sa konala v Reykjavíku v poradí už 6. konferencia s názvom Planet Youth Conference 2020 – Prevencia je možná pod záštitou prezidenta Islandu Ólafura Ragnara Grímssona.

Jej cieľom bola prezentácia islandského modelu prevencie užívania návykových látok (drogy, alkohol, cigarety, iné závislosti) ako vôbec najúspešnejšieho dlhodobého prístupu v rámci celého sveta. Ako naznačoval podtitul konferencie – Inšpirácie z piatich kontinentov – zámerom bolo ukázať aplikovateľnosť metódy v lokálnom prostredí v iných krajinách. O svoje skúsenosti sa prišli podeliť zástupcovia krajín a samospráv z Holandska, Írska, Chile, Španielska, Guiney-Bissau, Švédska, Litvy, Austrálie, Kanady či USA.

Q2: Kto organizoval konferenciu, kto je autorom a nositeľom toho modelu?

Organizátorom bolo Islandské centrum pre výskum a analýzu spoločnosti (ICSRA) pri Reykjavíckej univerzite. V ICSRA začali v 90-tych rokoch úzko spolupracovať s tvorcami politík a ľuďmi z praxe v snahe lepšie porozumieť sociálnym faktorom ovplyvňujúcim užívanie látok medzi adolescentmi a možné prístupy k prevencii. Vyvinuli na dôkazoch založený prístup v prevencii užívania látok medzi adolescentmi, ktorý zapája široké spektrum relevantných hráčov v ich spoločnom úsilí a podarilo sa im dosiahnuť zmeny, ktoré sú znázornené v nasledovnom grafe.

Ročné percentuálne vyjadrenie užívania látok medzi islandskými adolescentmi. Zdroj: Kristjansson et al. (2016).

Q3: Čo je to „islandský model prevencie“? V čom spočíva jeho podstata a originalita?

Väčšina rôznych metód a projektov v oblasti prevencie užívania návykových látok je zameraná priamo na samotného potenciálneho užívateľa. Buď ho nabádajú k rozumnému rozhodnutiu, alebo poučujú, strašia, či trestajú. Spoliehajú sa pritom na jeho vlastné rozhodnutia, emócie či vôľu. A tu je kameň úrazu a neúspechu. Mladý človek vo veku puberty má tendenciu robiť tie najšialenejšie až najnebezpečnejšie veci, ako vo svojej prezentácii o fungovaní mozgu ukázal americký neuropsychológ.

Q4: Čo teda s tým? Dá sa potom vôbec predchádzať rizikovému správaniu tínedžerov?

To, čo je podstatné, je zároveň veľmi prosté, pričom môže ísť súčasne o celkovú zmenu pohľadu (alebo až paradigmy) na výchovu. Na Islande vyskúšali zamerať sa nie priamo na mladého človeka, ale na jeho najbližšie prostredie, v ktorom vyrastá a rizikové faktory tohto prostredia. Tie, ak sa prenastavia, sa môžu zmeniť na ochranné faktory. Znie to úplne triviálne. Všetci predsa vedia, že najviac deti ovplyvňujú: rodina, škola, ulica, rovesníci, spoluhráči zo športových či iných klubov. Ako sa hovorí, spolu to zvládneme, rozdelení padneme – cestou je spolupráca, vzájomná komunikácia, poznanie, vzťahy. Vytvorenie miestnej školskej a susedskej komunity a začleňovanie jej všetkých aktérov do všetkých činností. Rodičia participujú na aktivitách školy, majú spoločné voľnočasové aktivity so svojimi deťmi, poznajú ich rovesníkov, spolužiakov a ich rodičov. Sú vytvorené podmienky pre oveľa väčšie trávenie času so svojim deťmi a pod.

Oblasti komunitných rizikových a ochranných faktorov v Islandskom modeli prevencie.

Q5: Komunitný prístup – to je všetko?

Komunitný prístup je jadrom islandského modelu, ale zároveň len jeho časťou. Predchádzať mu má kvalitný výskum, ktorý by mal byť ako zdravé jedlo: miestny a čerstvý. ICSRA má prepracovaný dotazník, ktorý treba spraviť pre konkrétnu školu a rýchlo v čase vyhodnotiť. Potom dáta z neho priniesť učiteľom, rodičom, miestnej komunite. Tým vznikne správna Call to Action – výzva k činnosti. A aby bol systém udržateľný, treba ho zastrešiť spoluprácou tejto miestnej komunity s tvorcami politík a vedcami.   

3 piliere úspechu islandského modelu sú:

  1. Prax založená na dôkazoch
  2. Komunitný prístup
  3. Tvorba a udržiavanie dialógu medzi výskumom, politikou a praxou

Q6: Nestačilo si o tom prečítať z ich webovej stránky? Bolo nutné tam ísť, čo určite nebola lacná záležitosť?

Islandský model sme študovali už vyše roka. Komunikovať s ISCRA sme začali ešte v roku 2018. Naším zámerom je však nielen poznať, ale aj priniesť a aplikovať tento model v Nitre. A nie sme jediní – záujem z celého sveta je obrovský. Preto pre tých, ktorí to myslia vážne, spravili spoločné stretnutie. Táto konferencia bola špeciálne navrhnutá ako vstupná inštruktáž pre aplikáciu v rôznych krajinách a kultúrach. Okrem osobného a živého kontaktu účastníci získali prístup k bežne nedostupným materiálom.

Mesto Nitra malo na tejto konferencii ako jediné zastúpenie v rámci Slovenska, dokonca aj v rámci celej strednej Európy. Viem si predstaviť, že niekto bude toto komentovať ako drahý špás alebo drahý výlet za verejné prostriedky. Kto však má skúsenosti s medzinárodnými projektami, vie, že všetko stojí a padá na kvalitnom partnerovi. A získať takého z krajín ako Nórsko, Island alebo Švajčiarsko je veľmi zložité. Okrem toho, investovať asi tritisíc eur sme si mohli dovoliť aj vďaka zmene v koncepcii zahraničnej spolupráce mesta. Upustili sme od zdvorilostných či reprezentačných návštev a ušetrili tak tisíce eur. Teraz sa zameriavame na dlhodobú a pre občanov prínosnú spoluprácu.

Q7: V čom bude prínos pre naše mesto a čo máte najbližšie v pláne?

Prínosom islandského modelu nie je len účinnejšia prevencia užívania návykových látok, ale celková zmena spôsobu životu v rodinách, komunitách, na školách. Vyžaduje investície do športovej, kultúrnej a celkovo voľnočasovej infraštruktúry, ale podstatný je hlavne spôsob ich užívania. Dnes môžeme postaviť napríklad workoutové ihrisko na Klokočine či Chrenovej, ale keď sa na ňom bude mládež po nociach opíjať, ťažko oceníme jeho prínos. Dôraz je kladený na spoločný čas rodičov s deťmi, prepojenie všetkých generácií a celých miestnych komunít.

Najbližšie ideme chystať projekt rádovo v desiatkach tisícok eur, ktorým chceme v Nitre aplikovať model Planet Youth. Hoci to teraz nie je celkom jednoduché, začneme postupne oslovovať kľúčových partnerov v Nitre, ktorí nám pomôžu naplniť hlavný cieľ Planet Youth, „ktorým je lepšie životné prostredie pre deti a ich rodiny,“ ako povedal v záverečnom príhovore Jon Sigfusson, riaditeľ ICSRA. A ja pevne verím, že spojením všetkých nás sa nám niečo podobné ako na Islande podarí aj v Nitre.

Kompletné zábery z konferencie nájdete na https://planetyouth.org/get-involved/conference-2020/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *